Zora

Ani slavna romantika Pariza nie je tak omamna ako tento seversky raj na zemi…

Dorazili sme v noci a tak nam bol v podstate odoprety ten pravy prvy dojem. A kedze Ryanair pristava na letisku takmer 100 kilometrov vzdialenom od Svedskej metropoly, cakala nas este hodinu a pol dlha cesta autobusom do centra mesta.
Na letisku sa nam pocas cakania na autobus prihovoril dobre ziveny a dobre draho obleceny American – from California. Pochvalil sa, ze chodi do Stockholmu niekolko krat za rok, vlastni realitnu spolocnost a kupuje skandinavske properties lebo je to very good business. Vsade vela ludi, ako v kazdej velkej metropole, svedky su skutocne sexy zeny.

Za podobnu sceneriu, ktorych je v Stockholme ako maku, by som dala aj ladvinu… Skoda, ze som si od Americana nevypytala vizitku, mozno by mi dal dobru zlavu. Tento nadherny vianočné stromčeky v centre mesta bol nasou prvou zastavkou a navodil atmosferu celeho vyletu. Je spojeny kratkym mostom s ostrovom na ktorom sidli Nationalmuseum (Narodne Muzeum). Zlta budova vykukajuca spomedzi pilierov jachty, je utulny rodinny hotel s prijemnou kaviarnou-barom, kde podavaju fantasticky vychladeny Staropramen. Hoci v tom chladnom pocasi by asi bol vhodnejsi horuci caj s rumom, nakoniec sa posedeniu v zahrade pri pivecku s vyhladom na pristav, krasne historicke stare mesto a kralovsky palac mohlo maloco vyrovnat.

Kedze Stockholm sa rozprestiera cez asi 24 tisic ostrovov a ostrovcekov, tazko spocitat kolko sme ich za tie styri dni presli – niekedy som si ani neuvedomila, ze prechadzame z jedneho na druhy. Z tisicok mostov su niektore tak kratke, ze sotva prejdete 4 kroky, uz ste na druhej strane. A hoci nie som na organizovane turisticke atrakcie stavana, predsa len ma vylet lodou s nazvom „Bridges of Stockholm“ lakal… Bohuzial bolo po sezone a tak ponukali iba maly okruh centrom mestskych kanalov a to sa mi nezdalo az take lakave, takze sme sa museli uspokojit s prehliadkou po susi.
Stockholm mam doteraz zapisany v pamati ako najfarebnejsie mesto ake som kedy navstivila. Silnemu dojmu pridala aj krasna farebna jesen – popri uhladne zastavanych ulickach s domcekami vsetkych farieb sa mestom tiahol listnaty koberec skandinavskej jesene. V podobnych farbach je aj historicke stare mesto Gamla stan. V jeho uzkych ulickach som sa citila ako v papierovej stavebnici – spomenula som si na papierove babiky, ktorym sme vystrihovali papierove saty a sami ich malovali, len neviem, ci bolo nieco podobne aj v style cibrenia detskych sklonov k architekture – ale takto by som si tie domceky asi vyfarbila.
Co-to sme si precitali a priucili sme sa, ze sa tu odohrala Stockholmska krvava kupel – dva dni pocas ktorych na zaciatku 16. storocia dansky kral Kristian II. vyvarzdil asi stovku slachticov aby tak potlacil vzburu Svedov proti danskej nadvlade. Dnes tu vsak po krvavych udalostiach niet ziadnej viditelnej stopy. Naopak, je to – a teraz mi neda nepouzit to najhorsie klise – „oaza pokoja“.

Zo stareho mesta sme sa vybrali po nadhernom pobrezi popri pristave do Vasa muzea, kde „kotvi“ jedina takmer celkom neposkodena Vikingska vojnova lod na svete. Celkom nenapadna budova muzea v sebe skryva enormne plavidlo, ktore sa tiahne do vysky 5 poschodi – z kazdej galerie sa da celkom zblizka pozriet na rozne detaily lode, ktora je z 95 percent povodna a iba mala cast bola rekonstruovana. Vasa sa potopila hned pocas svojej prvej plavby iba par metrov od pristavu v roku 1628. Vidiet ju, je obrovsky zazitok. Muzeum okrem toho vystavuje aj lacne oblecenie, kabelky, naradie, zbrane ci riad, ktore badatelia nasli na palube, podrobne je tu v podobe makiet a filmov vysvetlena aj technika akou lod objavili, skumali a presunuli do centra mesta, kde ju premenili na turisticky najatraktivnejsie muzeum v Stockholme.

Nasou poslednou velkou zastavkou bol Skanzen, vzdialeny od Vasa muzea iba par metrov. Toto muzeum v otvorenej prirode postavili, aby ukazali zivot vo Svedsku pred industrializaciou. Zamer im vysiel, lebo uz len zubacka, ktora nas vyviezla na vrchol kopca, kde sa Skanzen rozprestiera, je asi z roku nula a bola to pre mna najsialenejsia slimacia jazda aku som kedy zazila. Vystupit hore nebola fakt sranda, uz davno nemam kondicky ako ked som hrala za good angels.
Skanzen sa nam postaral o zabavu skoro cely den. Pozreli sme si divadelne predstavene, ktoremu sme vobec nerozumeli ale nasmiali sme sa tak ci tak, najedli a napili sme sa ako krali, pozreli sme si tradicnu svedsku dedinku, pochodili uzasne trhy, nakrmili zvery v zoo, porozpravali sme sa s domacimi a uzili si prekrasny vyhlad na mesto.

Po tom vsetkom sme sa presli posledny krat po pobrezi, nasli si asi najmensi ostrov na svete, kde stal len maly neobyvany domcek a jedna lavicka. Sadli sme si, otrcili tvare smerom k slnku a uzivali vonu mora a vzdialeny sum mesta. Bozske.