Zora

Väčšina žien sa po rozvode zaprisaháva, že nikdy viac nechce vidieť žiadneho muža. Nebola som výnimkou. Vyhovovalo mi, že do môjho aerobikového štúdia chodia cvičiť v drvivej väčšine ženy. Moje damske oblecenie tvorili plavky a lacoste tenisky. Batoh na cvičenie mi nahrádzal lacne kabelky.

Bola som nútená nájsť si prácu na leto. Pre štúdio je totiž letné obdobie doslova katastrofou. Začínala som, ako animátorka. Cvičila som s našimi turistami pri mori. Moje tri deti na striedačku chodili so mnou, aspon ze so sebou mali hracky. Mala som 35 rokov, nebola som krásavica, ale ani tá najškaredšia. Dvorili mi domáci, ktorí to majú v popise práce aj v krvi. Dvorili mi aj muži, ktorí prišli na dovolenku s partnerkou, či dokonca celou rodinou. Chorvátovi stačilo povedať nie a šiel sa poobzerať po inom objekte. Dokonca si ma viac začal vážiť. Horšie bolo povedať nie Slovákovi. Hneď mi dal pocítiť, kto som, čo som. Rozvedená ženská s troma deťmi a ešte si bude aj vyberať!!

Vydaté ženy mi rozprávali, ako mi závidia. Nemusím behať okolo chlapa, variť mu, prať, žehliť, môžem si ísť kam chcem. Radili mi, aby som si nejakého našla, ale iba tak, bez záväzkov. Išla by som s ním na večeru, pomilovali by sme sa a potom by som ho pekne krásne poslala domov. Samozrejme v jeho náplni by bolo aj nosenie darčekov, platenie dovolenky… Niektoré ženy to tak robia a ak im to vyhovuje, nieje čo riešiť. Mne to nevyhovovalo. Nemala som chuť a ani čas. Dobre som vedela, ako to v živote chodí. Stačilo by, aby ma ľudia dva krát videli na káve s iným mužom a už by som bola k….

Vydatú ženu môže muž podvádzať, dokonca biť, no stále bude PANI tá a tá. Ako to viem? Veď tiež som bola vydatá, tiež ma muž podvádzal, no kým som mala status vydatá, akoby som bola chránená od ,,babských,, rečí. Po rozvode som mala pocit, že musím o svoje dobré meno bojovať dvojnásobne. Nielen s mužmi, ale aj so ženami.

Prešlo desať rokov. Rany zo sklamania sa síce zacelili, ale jazvy zostali. Mala som deti, pribudli mi vnúčatá. Napriek tomu som začala túžiť po objatí muža. Túžila som po láske medzi mužom a ženou. Najskôr som sa toho pocitu naľakala. Dokonca som na spovedi hovorila kňazovi o tom, že nechcem cítiť niečo také. Mám predsa rodinu, priateľov, tak čo ma to pokúša? Diabol? Kňaz sa začal smiať až mu slzy tiekli. Povedal mi: ,,O akom diablovi to hovoríš, Ty si ŽENA, potrebuješ muža. No nie takého, čo s Tebou vypije víno, odvedie ťa do postele a potom odíde a nevráti sa. Modli sa, aby si Ťa našla pravá LÁSKA.“

V mojom šatníku neboli sukne, ani šaty. Nechodila som kozmetičke, nepoužívala som make up. Cítila som sa mamaotcom. Slová kňaza, Ty si žena, mi rezonovali v hlave, v srdci. Nie, nezačala som sa maľovať, nenakúpila som si sexy saty. Začala som si však uvedomovať samu seba. Začala som si uvedomovať, že som niečo v živote dokázala. Začala som si vážiť samu seba. Zdvihla som ramená, hlavu a začala som sa viac usmievať a modliť, nech si ma nájde ten, ktorý si zaslúži mňa a ja jeho.

Niekedy som veľmi chcela byť mužom, lebo som si myslela, že muži to majú v živote ľahšie. Dnes ženy moje, som nesmierne rada, že som jednou z Vás. Byť ženou je ťažké, ale krásne.

Prajem nám, nech sa máme radi také, aké sme. Veď každá sme nenapodobiteľný originál. Vážme si samé seba, lebo inak si nás nebudú vážiť ani iní. Tešme sa z toho, čo máme a neplačme nad tým, čo nemôžeme mať. Prajem nám LÁSKU a to nielen na MDŽ:-))