Zora

Mamina spoved: Moj syn Ondrej ma dnes 24 rokov. Neviem, ako som sa dopracovala k tomu, ze mam doma dospeleho mladeho muza, lebo ja sama sa citim na dvadsat. Ako (zrejme) kazda matka, citim sa vinna za vsetko zle a nespravodlive, co sa mu v zivote stalo. Kladiem si otazky typu „co keby som vtedy urobila to ci ono?“ alebo „co keby sme zostali doma a neodstahovali sa za mlaku?“….

V USA stravil presne polovicu svojho mladeho zivota. Prisiel sem so mnou ako dvanastrocny. lebo aj toto rozhodnutie som urobila za neho ja. Najprv tu bol zo vsetkeho ohureny. Obchody plne tovaru, na ktory som doma vela penazi nemala, aj ked tu mali lacne kabelky… a nadbytok vsetkeho ostatneho. Potom prisla skola a kruta realita, pred ktorou som ho nedokazala uchranit. So slabou anglictinou a prizvukom sa stal tercom posmechu a poznamok… Sposobilo to, ze skolu nenavidel, az kym nezmaturoval. Stal sa z neho tak trochu samotar, sexy zeny ho nemali moc v laske, avsak nastastie ma kresliarske nadanie, zboznuje hudbu a tieto dve zaluby mu vyplnali vsetko volny cas.

Od sestnastich rokov robi. Vsetko, co potreboval (alebo jednoducho chcel), si kupoval z vlastneho zarobku. Len co dosiahol 16 rokov, chcel vodicsky preukaz. „Americania mozu jazdit od sestnastich, ale ty si Slovak a my jazdime az v osemnastich…“ to bola moja odpoved. Velmi sa mu nepacila, ale prijal ju. Prve auto si kupil sam za 350 dolarov – ojazdene 1989 Dodge Daytona. Bol stastny ako blcha, popracoval na nom trochu a veru mu zopar rokov sluzilo. Po mensej nehode zan dostal od poistovne 1200 dolarov a kupil si dalsie.

Je zaujimave pozorovat, ako sa vase vlastne dieta meni na uzasneho cloveka. Niekedy pride len tak z nicoho nic a ocitnem sa v jeho dospelom objati. Na Den Matiek sme sa spolu vybrali na niekolkodnovy vylet do statu Rhode Island. Pomahal tam akejsi kapele a pozval ma s nim. Po dlhom case sme boli zase len my dvaja, ako za starych cias doma na Slovensku. Minuly rok ma zobral na koncert Queen, lebo vie, ze je to moja najoblubenejsia skupina na svete. Bol to jeden z najuzasnejsich zazitkov – vidiet Queen spolu s Ondrejom. Aj on ma k nim velmi specialny vztah – vyrastol pri tejto muzike (zase moje rozhodnutie) a dobre ju pozna. Sam je hudobnik a vie ocenit dobrych gitaristov ako je Bryan May.

Pred par dnami sa rozhodol poriadne si upratat si izbu. Prisiel so skatulou plnou Lega a s kadejake panske tricka, ktore si sem doniesol so sebou zo Slovenska. Sentimentalne si vzdychol a podal mi Lego z ktoreho spravil psie budy. A ja som si spomenula na to, ako som velmi davno stala takmer 5 hodin v rade pred uplne prvou predajnou Lega v Bratislave (nedaleko Univerzitnej kniznice). Bolo to v zime pred Vianocami a tych par malych skatuliek mu urobilo pod stromcekom vacsiu radost, nez vsetky ostatne darceky, vratanie listkom na mbk rieker komarno. Stravil hodiny skladanim a rozkladanim, nepotreboval nic ine. Ako som sa teraz na neho pozerala, videla som, ako rad by sa isiel pozriet opat na Slovensko. Stratil kontakt s byvalymi kamaratmi, ale laska k Slovensku u zostala. Tu si dokazem robit zasluhy trosku aj sama. Jeho hovorena slovencina je bezchybna (hoci v pisani obcas robi chyby), lebo doma hovorime vylucne po slovensky.

Po styroch rokoch sa konecne rozhodol, ze pojde naspat do skoly. Dnes nielenze ma narodeniny, ale zacina sa mu aj skola (ako takmer kazdy skolsky rok v jeho mladom zivote). Toto rozhodnutie urobil sam za seba. K narodeninam mu prajem len to najlepsie, nech si v buducnosti najde pracu, ktora mu bude aj konickom. No a kdesi v hlbke duse mu prajem, nech si nikdy nenecha zarast cestu domov a nech zostane taky uzasny, aky je. Vsetko najlepsie, Ondrejko!